Nevedel som,
Prekvapený
Zbytočne som sa bál.
Som sa bál,
Že z tej ženy
Bude niekto
Pre koho som hovnivál.
Hovnivál
Nie muž
Nie už,
-toho som sa bál
a zbytočne
táto žena
prekvapila
a ja
ako teľa
nasprostasto pritakal
Feministka?
Teší ma, som
...hovnivál.
---
spenené papule zástancov
správností
s jazykmi
pľantajúcimi sa
pod ich krivými nohami
výbuchy zlosti –
spuchnuté líca
po fackách
s vypleštenými okáľmi
ranenej pýchy,
predstieranej hrdosti
slintajú na mňa
z elektronickej krabice
vycivené ksichty skrúcajú
sa v grimasách
a samice
ukryté v púdri
otŕčajú pysky
pohrávať sa páči sa im
s údmi...
---
17. sep 2012
Mal som domácu zo
slovenčiny. Je hotová! Biela. Ako zima. Ako stránky, svetlé stránky márností.
Tohto zošitu, tohto pera, stránky pera, to nedáva vôbec zmysel. Pero nemá
stránky. Nemá. Bena Howarda strieda Coldplay. Potlesku sa mu neušlo. Ben, Ben.
Napoleon Bonaparte v guličke vypísaného pera od spolužiaka. Gúľal sa po
papieri a mal mastné vlasy. Vraj od atramentu. Hugo Weaving nemal notebook
pre Orlanda bez vlasov. Volal ho „mimozemšťan“ a nechcel dať nikomu nič
zadara. Škrob. Obyčajný škrob. A bukvica. Orlimu napadlo, načo sú
kamaráti. A tiež, že zavolá svojej mame. Že aké majú počasie a že
našiel otca. „Vyzerá staro“, povedal. A mal pravdu. Muž z digitálnej
fotografie musel mať cez štyridsať. Včeličôčka uznala. Že mal. Zas. Pravdu. Ako
aj pred tým.
Mám skoro 18, Hugo tiež
a neviem, ako dlho tu ešte budem. Ako my oabja. Ja s Včelou. Včela so
mnou, Hugo so Včelou. Tekvice sú konzumentmi oslavované až
k nebesiam. A čaro „hnusnej“ briadky ostáva tajomným, ako prsníky
Jenn Annistonovej. Odhalené len vyvoleným.
Vo fľaši v skrini
ešte pochoduje CocaCola. Aj dnes sme si dali po poháriku. James Blunt sa
nestará. Či je Včerla tehotná. Ale ja, Orlando, Ja, Liachži tvrďas, fešák,
zbabelec, mal by som sa učoť biolu. A spávať chrbtom do izby. Dnes to
možno urobím. Chýba mi to. Všetko. Oni. Ja. Tam. A ona. Inde.
A potom? Tam. S Orlandom. So mnou. S nimi. Už ma ten nekonečný
pohyb unavuje. Kde je môj brat? A čo vlastne robíš? Stále som si nezohnal
to povinné čitanie. Ja kokot. Hmmm, posledná veta vyzerý lepšie nakreslená. Mám
chlpaté nohy. Strašne chlpaté. Celý som. Celého mám. Chlpatého. 128 MB
a dosť. Porno vyšlo z kurzu. Nepotrebujem viac. Peňaženka
s Brumíkom sa váľa na stole a Amélia ani nezakývala Liptákom na
rozlúčku. Ľudia umierajú. Je to ťažké. Všetko. Kvadratické rovnice, aj vrece
peria. Učím sa druhý takt symfónie môjho srdca. Bľačí. Ako z divých vajec.
Phil, Maxi, Herr Kirchner, chodba, Slnko, auto, kde ste? Zombie. Zasa. Ako
včera. Iba lepčie. Dnes. Bože. Sklenárová má na znamienko na brade. Symetria.
Tuším vertikálna, či ako to nazvať. Moje puzdro z gitary pouťité na Pečinu
peču. Nevrátil. Som bez puzdra. Ale zvuk to ešte má. Nechce sa mi už ani čítať
knihy. Som na to príliš super. Cítim sa lepšie. Dík,
domčoterapeutológiofesteroglukózosyntézolýza. No, máš to u mňa. Nabíjačku
na Samsung, Hirošima, Paťa, Patricia, Tom Cruise, katana, Eva z poschodia.
Dobrú noc.
---
Orlandovi vraj stáli vlasy.
Ona vyzerala fakt bombasticky. Včela. Ráno sa pozrel do zrkadla a uvedomil
si, aký je starý a škaredý. Strnisko na strhanej tvári z nej síce
príliš nekričalo, no od svojho vzoru, Heatha, mal sktočne daleko.
„Stoja ti vlasy!“
Niečo sa v ňom
pohlo.Niečo iné, než jeho penis. Súčasne.
„Je možné, aby sa
v Tebe niečo pohlo, kým nie si tehotná a netrpíš parazitmi?“
Občas, teda skoro stále
znel, akoby bol niekde celkom mimo tohto sveta a diania v ňom.
V tom svete. Ona ho však mala aj tak neuveriteľne rada.
---
mikrovlnka hlási 5:42
a Ty sa na mňa pozeráš z chodby, keď sa otočím. Si nádherná. Práve
sme vstali. Všae je ešte tma, len ja sa pýtam, či zhasnúť tu v kuchyni.
Prikyvuješ. Si nádherná. Tvoje oči žiaria a kútky tvojich úst sa kradmo šplhajú
k nebesám. Než vojdem do kúpelky, rozsvietiš. Spustím nával dotykov...
...iedeme sa spolu
osprchovať.
---
pokojne ma nazvite až
„druhou najsebeckejšou mysľou na svete“. Avšak vedzte, že aj tá prvá som ja.
Je streda, 11:05
a niekto tu kokce po nemecky. Skončili sme telesnú. Bol som spotený.
Spotený a chlpatý. A so štvorkami. Nie kozami. Už včera som to vedel.
Bola tam. Na skype. Nikdy mi ani nenapadlo tam ísť, veď čo? Veď tam iste nie
je. A pozri! Neviem, ako opísať „bolesť srdca“. Skôr je to také zovretie
v krku, pľúcach, penise, rukách a ťahanie za chlpy na riti do
všetkých svetových strán. V ústach má človek zrazu pachuť, je mu ťažko od
žalúdka a keby nezačal fučať ako divá sviňa, mozog by sa miu okamžite
celkom odkysličil a on by odpadol. Pre slabosť v kolenách a s triaškou
v rukách, chvením v hrudi a pocitom nekonečnej bezmocnosti, až
ľahostajnosti by sa odobral do Neumelej narkózy. Teda... aspoň v mojom
prípade to tak funguje. Aspoň ja som taký. A možno... iba ja. Dnes to prišlo.
Okrem sna, ktorý bol paralelou s tým, čo sa dnes ráno tak nejak „stalo“,
no ja som toho nebol svedkom, ešte aj toto. „Martin, Martin...“ chápem. Meno si
nevyberieš. Ale toto bolo ešte o niečom...
...on s tým
nekonečným oblbovaním jej čistučkej dušičky nikdy neprestane. Viem to.
A niekto si povie, že aj ja oblbujem, a že jediný dôvod, prečo je so
mnou a nie s ním, je práve fakt, že ja na to mám omnoho viac času
a priestoru. Jebať. Také drísty! Mal oblek. Drahé topánky. Aj okuliare.
A ja jej staré croxy, gate z Flohmarktu za 1,76 € a tričko zo
včera. Deravé. A bol som spotený. A chlpatý. A podľa nej
skrz-naskrz zatrpknutý naňho, zakomplexovaný a úbohý. A so štvorkami.
Nie kozami. Ja ju milujem.
---
Lucia K je super.
Tzn. je priama. Nehanebná. Úprimná. Unavená nekonečným zahrávaním a pretvárkou
naokolo. Mal by som vedieť izotopy vodíka. Je 13:12.
