Pinocchio!

Plakal som. Dnes večer. Pri pozeraní naivnej rozprávky pre malé deti, ktorej dialógy si pamätám naspamäť ešte z pred deviatich rokov. Boli časy, kedy sme doma nemali DVD prehrávač, ale môj krstný jeden mal, a tak mi raz k narodeninám kúpil tento film. Pozeral som to každý víkend, keď som bol u starých rodičov. Každú sobotu, nedeľu, a vždy, vždy som PLAKAL! Keď zomrela krásna víla s modrými vlasmi, keď zomieral otec Džepeto, keď zomieral Knôtik, ktorý sa premenil na somára. A dnes, po deviatich rokoch, som sa opäť opovážil pustiť si to. Zahrať na tú najcitlivejšiu strunku môjho rozcíteného malého, neuveriteľne infantilného Ja. Medzi tým uplynulo veľa času. Viem, že tento film je považovaný za brak a hlavný predstaviteľ vyhral cenu za "najhorší herecký výkon" a kritici tento úžasne krásny a čistý snímok pochovali pod čiernu zem. A som už o niečo starší, väčší... ale nie "dospelejší". Neexistuje nikto, kto by ma presvedčil, že toto prevedenie nestojí za nič. Je to Pinocchio. Jediný a jedinečný! A o tom, či j najkrajší na svete rozhodne iba Dominik! A kto že to je? To som predsa JA! :o) Ach, ľudia... uhádnete.... "Ktorá lízanka je zo všetkých najlepšia?" Ešte pred pár minútami som poskakoval po izbe a kričal... "Mandarinková!" :D

Neuveriteľne dojímavý príbeh podaný tak úžasne, ako to už len človek, akým je Roberto Benigni, maličký chlapík so svojou drobnou postavou, ale rovnako, ako Pinocchio, ktorého v tomto príbehu (vo veku 50 rokov!) sám stvárnil, s obrovským srdcom, a nekonečným potenciálom a snahou byť ešte lepším! Tento film hodnotím ako naivný divák, ktorému sa na ňom páči úplne všetko! Zbožňujem tú hudbu, precízne napísané dialógy, myšlienkové pochody hlavného hrdinu, ktoré neostávajú zamlčané, ako to vo filmoch býva (čo ma núti čítať knihy), milujem krásnu dobrú víločku s modrými vlasmi, tú scénu, keď Pinocchiovi spadne váza, keď mu horí noha, tu scénu, keď hovorí, že "Môj otecko je taký chudobný, že nemá čo jesť! Nedávno dokonca zjedol vlastnú parochňu, myslel si, že je to kaša!" a všetky, veštky scény, ktoré možno pre ľudí s hlavami plnými kritiky, ktoré nosia obalené v handrách, pretože "im to doktor predpísal, lebo ich bolí... koleno" nedokážu náležite oceniť! Toto prerozprávanie strhujúceho a úžasného príbehu o priateľstve, láske otca k synovi a syna k otcovi, o tom, ako to vo svete chodí a aké ťažké je žiť, keď v tomto živote nenájdete "ani jednú, jedinú šťastnú štvrťhodinku", ste "takí hladní, až vám je z toho zima..." a neviete, "kam si otecko odkladá torty"... ! Krajina Trubirohov a to, ako Knôtikovi zhabali lízanky za krádež a oklamali ho, že ich vrátia do obchodu (a potom ich všetci zlízali) - to je nádherná (ne)metafora pre to, čo sa tu okolo nás skutočne deje! Jedného dňa bude aj zo mňa "slušný chlapec, budem poslúchať a chodiť do školy", a "kúpim ockovi nový kabát, lebo on v zime vymenil ten svoj za šlabikár pre mňa, a Víločke, krásnej Víle s modrými vlasmi... tej kúpim tiež nový kabát, kúpim jej desať nových kabátov, lebo je taká krásna a dobrá!"

Nedokážem sa ubrániť sentimentu. Tak, ako som to pri tejto snímke nedokázal nikdy. A dnes som sa o to ani nesnažil. Za zmienku hádam stojí aj fakt, že v slovenskej verzii hlavného predstaviteľa daboval Miroslav Noga, ktorý sa do môjho povedomia dostal prostredníctvom Polepetka už dávno, dávno pred tým... ale to je už iný príbeh. Dúfam, že aj keď budem omnoho starší, a po nejakom čase sa mi opäť dostane príležitosti znovu si tento šťavnatý a voňavučký skvost znovu pozrieť, vychutnám si ho hneď a celučičký! A možno sa s vami podelím! :)

Ak ste naozaj videli túto rozprávku, potom viete, že je ako mandarínková lízanka!

Je fantastická.

Ach, nikto mi nebude veriť, čo všetko som dnes zažil, veď to sa nedá ani porozprávať! To...
...si musíte pozrieť!

Na záver prikladám ešte cover jednej z hlavných zvukových kulís ľahko sa nesúcich na pozadí pútavého a neúnavného rozprávania tohto fantastického príbehu:



* * *