mám novú zaľúbeneckú vsuvku. Pre Natáliu.

Bee & Boo

Boli sme kvietky trasúce sa pred búrkou,

Až kým darebák vietor opäť nezmenil svoj smer,

Papier na ktorý čmáram, vlhne mi pod rukou,

Vypíšem však na výdych, prvé z troch pier.

Šum tancujúceho lístia v rytme jesenného vánku,

Pukanie dažďových kvapiek, prebúdza ma v zajačom spánku,

Vôňa vetrom a dažďom zvýreného prachu ciest,

Cítim v nej bozk tvojich nežných pier, nič príjemnejšieho predsa niet.

A v tichu spočiniem spolu s unaveným šťastím sadajúcim do trávy obďaleč,

Sťa naveky v tvojom teplom lone opantáva myseľ moju, tela tvojho zmyselná to reč.

Tvoj tichý šepot láskavých slov nesúci sa v tôni,

Rozmaznáva moje sluchy, nevedia sa brániť ony.

A či by nechcel každý muž na svete počuť, vyčítať to z tvojich krásnych očí,

Ako ho tvoje srdce ľúbi, ako navždy ostanete svoji?

Skolil by pre to Juraj najmocnejšieho to draka,

Achiles by nezaháľal v neľútostnom boji...

Ja však draky len z rozprávok poznám,

A meč neudržím v chabých pažiach svojich.

V temnote vždy žiariš, na rázcestí zvolíš zakaždým ten istý smer,

Bezohľadu na to, či je to ten správny,

Bez jedinej vrásky starostí na tvári.

Vo vzdelaní a znalostiach o zvádzaní, tisícky mám ...prázdnych dier. :)