slová sú bublinky v plechovke piva
ktoré sme nechali pridlho otvorené
nedopité
teplé naberá horkastú pachuť
máš tie najkrajšie pazuchy, aké som kedy videl,
aj zadok
a tak ďalej
vieš
vieš, no nie všetko
chcem ti ešte
že aha, každá minca
je prezlečený smäd
a kajšmentke otvára bránu do ticha,
v ktorého objatí moje horúce slzy padajú do tvojho výstrihu
(najkrajšieho, aký som kedy videl)
že ticho nebolí
a človek je často ticho sám,
pretože slová mu netreba
samému
jednému
obaja
sme sami
ale jeden.
