Obyčajné nedeľné ráno. Všetci fešáci sú buzeranti,
všetky úžasné ženké dávno zadané. Zo slohu som dostal trojku. Táto zastaralá
klávesnica sa neuveriteľne zasekáva a je neuveriteľne nepohodlná. Všade je
bordel. Počnúc týmto stolíkom až po nespratné myšlienkové víry v hlave
kráľovnej Alžbety. Tuším budem mať z tohto písania napokon ešte svalovicu.
Za posledné dva mesiace som pribral a poriadne zmľandravel. Teraz však
viem, že ruky mám tučnejšie práve kvôli tomu, ako málo som za posledný rok
napísal na počítači.
Obyčajné nedeľné ráno.
Všetci fešáci sú buzeranti, všetky úžasné ženské dávno zadané. Nepamätám si, čo
som dostal zo slohu, počúvam Robbieho Williamsa z mobilu, ktorého som sa
nedobrovoľne vzdal asi pred dvoma rokmi. Možno skôr, než pred dvoma. Ani sa už
dobre nepamätám. Dedkovi z ničoho nič zišlo na um, že ho znovu spojazdní.
Neviem, ako sa k nemu dostal, ale keď bol pred dvomi týždňami na vernisáži ďalšej z nespočetného množstva
maliarskych výstav, kde mu visia vlastné obrazy, zaumienil si zohnať mi novú
batériu do Samsungu D900i, pred týždňom / alebo tento týždeň, kým som tu nebol
/ splašil dokonca aj nabíjačku a tak som to dnes nakopol. Uau.
Zistil som, že sú tam
fotky. Videá. Smsky nie. Ale čísla. Dokonca aj čísla, o ktorých som sa
domnieval, že už nie sú...
