*Preberá sa na svojej vojenskej posteli. Cez okno
presvitajú ranné lúče usmievajúceho sa slnka, na nebi nie je ani obláčik.* Toto
bude krásny deň.. * Poznamená polohlasne, len tak, sám pre seba a rukami sa
podoprie, aby sa trošku zdvihol. Deka mu skĺzne až po pás. Trošku ho to
pošteklí na tej chlpatej cestičke
ťahajúcej sa od pupku dolu. Netrvá dlho, kým sa mu rozjasní zrak. Ešte pár krát
zaklipká očami, ľavou rukou schytí deku za oraj a odkryje aj zvyšok svojho
nahého tela. Nohy mu skĺznu z boku postele, rukami sa naposledy zaprie
a v doprovode vŕzgania tej nepohodlnej imitácie lôžka sa postaví.
Hlavou sa mu neustále preháňajú neúplné sopomienky na sny z tejto noci, čo
mu na perách vyčarí jemný úsmev. Podíde k umývadlu na druhej strane
miestnosti a otočí starodávnym kohútikom. Chvíľku čaká, kým sa prúd vody
prerušovaný vychádzajúcim vzduchom ustáli, až napokon dlaňami naberie asi päť
stupňovú vodu a šľahne si to do tváre. V sekunde sa preberie, srdce
sa mu rozbúši, ranná erekcia pominie, naskočí mu husia koža, no v zápätí
sa dá tep aj pokožka do normálu, tvár si stále zakrýva oboma dlaňami, vníma len
zvuky tečúcej vody a kvapky kĺzajúce mu po tvári a krku. Potreboval
by si trošku usporiadať myšlienky, no je to asi nemožné. Na pohľad pokojne ešte
pár krát zopakuje proces s vodou, umyje si tvár, ulíže vlasy dozadu
a otočí kohútikom, aby zastavil vodu. Odtiaľ sa ešte ozve pár podivných
zvukov, no tie už ho nezaujímajú. Podíde ku gramofónu ktorý je na stole kúsok
od dvojkrídelného okna, v rohu miestnosti. Štvorlôžkovou izbou sa rozľahne
príjemná hudba, skvelá skladba na ráno, namotávka od U2; „...Šúts ap truth d stoun in graund..“ zasnene
prenesie naraz s Bonom. Zopár pramienkov neposlušných vlasov mu odskočí do
tváre, keď sa prudko otočí. Nevníma to. Tá skvelá skladba sa mu vlieva do žíl,
„Táč mi.... tejk mi tu de adr plejs...“ podíde k oknu, ktoré pomaly
otvorí. Až teraz poriadne ucíti tie lúče slnka, ktoré ho hrejú na tvári
a huckajú, aby šiel... volajú ho... Postaví sa na drevenú parapetu,
rozpaží ruky.* Its a bjutifl déj!* Skočí...*nedeľa 16. decembra 2012
Dorin Lathirien
*Preberá sa na svojej vojenskej posteli. Cez okno
presvitajú ranné lúče usmievajúceho sa slnka, na nebi nie je ani obláčik.* Toto
bude krásny deň.. * Poznamená polohlasne, len tak, sám pre seba a rukami sa
podoprie, aby sa trošku zdvihol. Deka mu skĺzne až po pás. Trošku ho to
pošteklí na tej chlpatej cestičke
ťahajúcej sa od pupku dolu. Netrvá dlho, kým sa mu rozjasní zrak. Ešte pár krát
zaklipká očami, ľavou rukou schytí deku za oraj a odkryje aj zvyšok svojho
nahého tela. Nohy mu skĺznu z boku postele, rukami sa naposledy zaprie
a v doprovode vŕzgania tej nepohodlnej imitácie lôžka sa postaví.
Hlavou sa mu neustále preháňajú neúplné sopomienky na sny z tejto noci, čo
mu na perách vyčarí jemný úsmev. Podíde k umývadlu na druhej strane
miestnosti a otočí starodávnym kohútikom. Chvíľku čaká, kým sa prúd vody
prerušovaný vychádzajúcim vzduchom ustáli, až napokon dlaňami naberie asi päť
stupňovú vodu a šľahne si to do tváre. V sekunde sa preberie, srdce
sa mu rozbúši, ranná erekcia pominie, naskočí mu husia koža, no v zápätí
sa dá tep aj pokožka do normálu, tvár si stále zakrýva oboma dlaňami, vníma len
zvuky tečúcej vody a kvapky kĺzajúce mu po tvári a krku. Potreboval
by si trošku usporiadať myšlienky, no je to asi nemožné. Na pohľad pokojne ešte
pár krát zopakuje proces s vodou, umyje si tvár, ulíže vlasy dozadu
a otočí kohútikom, aby zastavil vodu. Odtiaľ sa ešte ozve pár podivných
zvukov, no tie už ho nezaujímajú. Podíde ku gramofónu ktorý je na stole kúsok
od dvojkrídelného okna, v rohu miestnosti. Štvorlôžkovou izbou sa rozľahne
príjemná hudba, skvelá skladba na ráno, namotávka od U2; „...Šúts ap truth d stoun in graund..“ zasnene
prenesie naraz s Bonom. Zopár pramienkov neposlušných vlasov mu odskočí do
tváre, keď sa prudko otočí. Nevníma to. Tá skvelá skladba sa mu vlieva do žíl,
„Táč mi.... tejk mi tu de adr plejs...“ podíde k oknu, ktoré pomaly
otvorí. Až teraz poriadne ucíti tie lúče slnka, ktoré ho hrejú na tvári
a huckajú, aby šiel... volajú ho... Postaví sa na drevenú parapetu,
rozpaží ruky.* Its a bjutifl déj!* Skočí...*