Moje srdce
plače za Tebou
tak hlasno a nepretržite,
že ľudia už sú
na jeho plač hluchí
odpadli im z očí viečka,
narástli žiabre,
plutvy...
To len ja neviem plávať.
No more sĺz srdca môjho
ostáva slané.
Nesmie už ďalej osamelé spávať
ponor sa doň celá
naber moju lásku
na svoje dlane.
Neznáma dievčina
pohárom od vína
hriech zo mňa nezmyla
keď napiť som jej dal
z trpkých sĺz zliatych v oceán...
Slzy môjho srdca
-more, s ktorým splynieš-
sú sladké láskou
trpké smútkom
slané potom našich nocí prebdených
tie slzy môjho srdca
bôľ strhanej tváre
odrazu duše
tečú z hlbín mojich očí potokom
ponor sa tam, kde topí sa muž, ktorý
z lásky k Tebe
stal sa...
....bláznom.
Pozri na mňa
aký som, povedz
kým som sa stal
a čo sme spolu
ukradli Bohu...
Bozkali sme sa v daždi
mlieko planých pŕs Zeme požili
nahá prikryla si ma v raňajšom šere
prial som si, aby trvali sme navždy,
keď v objatí Tvojom
málili sa mi hodiny
a modriny
na Tvojom zadku
rozum mi mútili...
Si preč.
