Nejestvuje smajlík, alebo emotikon, ktorým by som vyjadril svoje pocity, okopíroval výraz na mojej ochabnutej tvári, a doteraz som neprišiel na kombináciu slov, ktorou Ti dať vedieť... ako mi chýbaš.
Cez okno
spoza skla
dívam sa
ako sa strechy chalúp v dedine
navzájom požierajú,
ako mraky hltajú oblohu.
Odpočívajúce značky pri ceste
chcú začať odznovu
a srdce z kameňa
ponúknuté na blšáku
chlapcovi menom Odyseus
Tíško spočíva
v jej hrudi.
A rozbité koleno kričí
že radšej aj vŕtanie,
len toto nie
bolesti z rán na duši
baran pasúci sa v mori
stratená ryba zahlušená na súši
pod kravatou skrýva sa
krivo odstrihnutý necht
a nejaké to kilo navyše...
Milujem Ťa, čajočka v ovčom rúne,
Ja, ryba rohatým čelom zabodnutá v múre
Milujem Ťa, čajočka, chcem byť v Tebe
Cez okno Tvojej duše,
so srdcom vytepaným z kameňa
z Tvojich očí dívam sa na svet
zdravý mrzák - úbohá kalika
kým špičkou jazyka
píšeš vo mne básne
na bruškách mojich prstov čiernych sťa uhlíky popola
Tvoje nemé pery zľahka pristanú
Slovom roztavia značky pri ceste
odviate hurikánmi
ďaleko od mora
myšlienok a citov, ktoré
za tými perami
pridlho sa skrývajú
a vraj za zmienku nestoja.
A strechy domov vo svete za oknom
na kravatách výčitiek a trápení obesené
Pod oblohou pohltenou mrakom nepriehľadným
som v Tebe po uši,
som v tom
sám
so sebou samým.
Zamávaj láska všetkým našim známym -
rozbitým kolenám v pažravých domoch nekonečnej prázdnoty
prejedených ničím
Pod strechami
netúžia po oblohe
Keď mráz štípe pod nechtami,
zakúria si
a tmavé kúty
presvietia baterkou.
V Tvojich očiach, no bez Teba
Uväznený tu vnútri
s pachuťou večnosti na perách
cez okno na svet tam
(v ktorom tak veľmi mi chýbaš)
dívam sa celkom sám.
