Smiech Tvojho dôvtipu drása mi uši
Lež je to môj vlastný brechot
Nával radosti, ktorý pohádal sa s princípmi
Pocit ľahkosti na duši, nevie čo sa sluší
Ako ovce z paše zahnal som slzy
Na lícach mojej tváre
Vráskam čiary života prehĺbil
Sťa poet ležiaci v púpavách
pod Slnkom za školou,
ktorý z čítania Tvojich slov blúzni.
Nech Boh-umelec z obrazu svojho Raja ma zmaže,
ak som Ťa niekedy čo i len na chvíľku neľúbil
A nech farbou, ktorú ušetrí
Zvýrazní Tvojho tela krásne tvary,
neuprie ani kvapku bielej
pleti Tvojej tvári
Pozorným okom, špičkou štetca
precízne obtiahne črty Tvojich pŕs
...či namaľuje Ťa na novo,
a rovnakú na vlas predsa
Veď Ty si tá najúchvatnejšia zo všetkých múz.
