*soundtrack*
Podobločnica
je super slovo, len...
neviem ho použiť vo vete.
Prosím, pozri sa
vyznám Ti lásku v siahodlhom,
a precítenom sonete;
Zatiaľ, čo unavený prach spočíva
na obaloch kníh naukladaných v polici
jazyk môj bezhlavo, mlsný sa opíja
ochutnáva Ťa receptormi
tie bláznivé šantia Ti na líci
A dotyky tancujúce v prítmí
neobviňujú ma, že som chlípny
Veď v šume korún ihličnanov
rastúcich konármi do zeme
zasnúbime sa, neskôr i vezmeme
Obleč mi brnenie
láska
zatiahni remene
a keby ma v krutom boji
medzi pláty pichli
nedbaj na to, či sme svoji...
vychutnaj si živor rýchly
Spod klobúku vytiahnem sťa veľmajster kúzelník
to, o čom donedávna nesníval však ešte nik,
ani Dano Mikulík,
to, čo vonia pyžmom
hoc vyprchá friško
trik starší, než ktorýkoľvek iný,
vieš, čo to je?
Možno za hrsť hliny,
a možno
skočím k Tebe znožmo
k Tebe pod periny...
A s nadšením
predstavím sa,
svoj sonet Ti odhalím,
dlhý, tuhý, hustý, silný,
rozpáraný zranením,
veď celý stojí celkom krivo,
no nič by ho netrápilo,
keby som mu na znak kývol,
že som počet veršov
rovn(ak)o do strof netrafil...
I zaúpeli konvalinky
keď zvolala si "Bože môj!"
ja zháčil som sa
že tvorím sinky,
než dodala si "nože, stoj!"
až mi z očí ztiekli linky
a na brade uschli slinky
môj chabý sonet
bol Ti...
...primalinký.
Pf!
Matrace som kockou brázdil
keď striasla si ma zo seba,
z neba,
zo sedla,
beda
pod perinou drvili sme
dostihy a stávky,
no zrazu si pobledla
- boli sme bez jedla
Ty v dostihoch posledná,
nuž vložil som svoj Sonet do pošvy,
do strmeňov divoko sa obul
dúfala si vraj, že ma to nezloží,
keby si Ty- vietor neskrotný
odovzdane zadul,
až by mi makovicou cez uši
presvišťala myšlienka slastná,
že som sa nie do strmeňov v sedle obul
ale do k nebesám, hviezdam, k Slnku siahajúcich chodúľ.
Ostaň nesputnaná
Láska,
chcem len do smrti Ťa ochutnávať,
kráska,
kým smrť by znamenala,
víla,
v Tebe sa utopiť,
a chvíľa
kedy si pre mňa žila
bola by viac, než iba
(na ceste životom)
ďalšia urazená míľa.
