Nedotknutá,
no neustále
vystavená na obdiv.
Pohltená zrakmi toľkých očí,
odetá v cudzích pohľadoch,
vznešená, kamkoľvek jej nôžka vkročí
prchavá, sťa jej dotyk -
- vynímajúci sa lesk najdrahších pokladov.
Do tanca jej vlasov, ktoré vietor
akoby chcel uniesť,
v žiarlivosti moje slzy schnú,
neschopné opustiť túto
nádheru a vôbec
zabrániť rozplynúť sa
ich najkrajšiemu snu.
Vánok nasiaknutý vôňou jej tela,
keď zo seba sníme paplón
(hoc celučkú noc mlčky bdela)
rozfúkne do sveta
na lupeňoch kvetu ľalie...
...krásy jej tvarov spanilé.
Vábivé
pohyby
ústiace
do polôh
zdanlivo bez chyby...
...sú slabosťou mojich nôh.
