A v rukáve strakatej košele
Nevyžehlená tvár vyjadrená neslušnými gestami
Za teplom Tvojej dlane sadajúcej mi na líce
Cnie sa mi
Láska je vraj ako leporelo
Ľahko rozloží sa, no ťažšie sa skladá späť
A prv, než Tvoja dlaň opäť unaví sa
Líce mi červeňou pookrelo
Chcem Ťa stále
Chcem Ťa hneď
Keď v súboji so svetom opäť
Ocitám sa v núdzi
Prinesiem, blázon, akúkoľvek obeť
Len aby bola si mi, Láska, opäť na porúdzi
A každá z hodín prehier nekonečných
Tam bodá ma do ramena, tu rozsekne ma v páse
A Ty maznáš sa so mnou do zbláznenia
Kvapky rosy
Pošteklia nás na našich nohách bosých
V septembrovom rannom mraze
I moje myšlienky
Do úbohosti slov odeté
Trasú sa na pehách Tvojho líčka
Jediným bozkom bez slova
- Tie ušiam ostanú upreté -
Schováš moje vyznania do malíčka
Na bruškách Tvojich prstov
Túliacich sa v rukáve
K mojej dlani
Kolíšu sa čierne oči ospalé
Keď pohládzaš nimi
Seba
Tam, kde dotyk páli
Kde dotýkam sa hviezd
I neba
Schudol som
Každý deň vo včerajšku prežil
Polievku slaných sĺz padajúcich do prázdnoty taniera
Zajedal bochníkom planých nádejí
A myseľ trávila spomienky
Než túžba ju zmárnila
Odetá do sivej halenky
Plnej vôní, v ktorých zmáčal by som svet.
