Pod skalou v čistom snehu
Skvejú sa stopy bosých nôh
Nezneľúbim Ťa za neveru
Čo ďalej? To ostáva na nás dvoch
Tebe ma, Láska, nikdy nezoberú
Hoc by mi hrozil i sám Boh!
Že spoveďou sa moje hriechy nevyperú,
Že k anjelským Tvojim krídlam
Čertí pridá roh.
Na kopci za mestom
Ukazuješ mi svoju obľúbenú hviezdu
Kým mesto je zahalené tmou
Tak preveľmi túžim vziať si Ťa za nevestu
Veď najžiarivejšia hviezda stojí predo mnou
Odraz zašlej krásy sveta vidím v očiach Tvojich lesku
Len Ty smieš lásku, mnou pokladanú za nebeskú
Len Ty ju smieš nazvať hrou.
Keď usmeje sa na mňa Tvoja maminka
Duša vo mne zastoná - útla a malinká
V úklone prehltnem svoje plesajúce srdce
S nádejou, že so stvoriteľom môjho sveta
Ruku si podám i nabudúce...
Do vône Tvojho brata odetý
Klesám na Tvoje lôžko, kde v spánku o nás snívaš
Silou Tvojej lásky celkom zmohnutý
Každučkú noc vo sne so mnou pod perinou splývaš
A z fotky usmievam sa - šťastie v láskinom objatí
Kiež by objímal som Ťa ja tak mocne
ako bozkať vedela si ma vždy len Ty.
Je neuveriteľné, že som to napísal pred tým, než sme šli dnes večer na ten skajp. Neuveriteľné. Okrem toho, čo sa už stalo, som akoby spomenul aj ...ale veď Ty vieš. Ach. Si jediná, ktorá mojim rýmovačkám rozumie, a má možnosť rozumieť im dokonale. Píšem ich predsa pre Teba, Dievča z obrázku hlavičky môjho blogu. Milujem Ťa.
