Neochvejná, týči sa nad ním,
Celého ho obopína
Rozum kruto kvári
Keď nepoddá sa vábeniu jej nehy
Objaví sa sťa emócia
Tancujúc na jeho tvári
Ako úsmev tečúci z hĺbky
Jeho posadnutej duše.
Hadím jazykom ochutnáva
Bieleho medu divej včely
A topiacej sa čokolády brehy
Je zvodná, neodolateľná
On ostáva ňou pohltený.
A štíhle ženské boky
Zmyselne sa vlniace v obručiach jeho objatí
Osmelený neskrotnou túžbou
Ponecháva ju v záplave iskier
V potiacom sa tele väznený
Ju, ktorú volá Láskou svojou jedinou
Vzplanúť, vzbĺknuť, rozžiariť sa, zahorieť
Ako i on vznietil sa
Plameňom večným
Vo svetle hviezd
Zvádzajú boj nekonečný
Do vesmírnej tmy spolu vniesli
teplo,
V bozku sladkom
A hlbokým nádychom pohlitli
všetko svetlo
...čo ostáva trpkým faktom.
