Soundtrack - počúval pri písaní.
V nasledovných slovách nenájde zmysel ten, kto v noci pokojne spáva.
Tisícky veršov rozpadajúcich sa v útrobách mojej mysle. Nedokážem už básniť. Moje vnútro je príliš rozorvané. Nezaduje viac vánok motivácie do papradí myšlienok, neobelejú tvorivosti mojej klasy.
Každý nádych zaplatím stratou myšlienky. Náhodného vnuknutia, vydýchnuté spolu s tou nekonečnou zmesou extrémne komplikovaných chemických vzorcov a neobjavených hodnôt sveta, v ktorom ešte nežijem. Vrásky na mojej tvári škľabia sa slnečným lúčom, hlboké to, pošliapané emócií brázdy. Básnici spiaci na konároch stromov, ktoré sa korunami dotýkajú nebies, listami pijú z nekonečného oceánu všetkej blaženosti a rozkoše, inšpirácia prúdiaca lykom z ľudských nervov lámajúca sa na kúsky. Tancujúce víly, beznohé morské panny. Množiace sa ideály, embryá rodiacich sa buniek ľudskej hlúposti. Potoky arogancie prúdiace močovodmi. Stimulujúc spánky, zomiera od smädu po poznaní. Sklamaní plné poznania, očakávané odhalenia, neočakávané šoky. Ako gejzír nekonečnej radosti vyprskne semeno zlosti a kradmo sa uberá priamo do okvetných lístkov každej nedotknutej sukničky. Poškvrnené ostria sečných zbraní kovaných holými myšlienkami, v podobe slov vychádzajúcich z vyhne obdobných snov. Skrvavené tváre nápadníkov zakliesnených medzi najpevnejšími mrežami utkanými z nedôvery, cez ktoré neprenikne hláska. Kvapky narážajúce na okno skleníka bez okien, namaľovaného namodro. Zotmenie rozpínajúce sa nad hlavami nevybitých klinov, krivých kolíkov. Sedemsto farieb vo víre absolútnej nedokonalosti. Z každej perspektívy sa mi zdá byť dokonalá. Neopísateľne podobná tej, ktorá tu bola pred ňou. Plná zakázaných sladkostí. V opare čerstvej nehy, ospalého pôvabu vznášajúceho sa v červenkastých obláčikoch okolo mlynov, ktoré zomleli vlastných pánov. Prsty tancujúce na klavíri. Trieštenie konšpiračných teórií o jej existencii za prieniku siete spletitých jazykov pochodujúcich do nenávratna, tým nepriehľadným násypom sušeného bôľu, destilovaného súženia. Porozbíjané idey v popraskaných črepníkoch z pálených myslí. Prepotené obojky otrokov reality váľajúce sa na dokonale hladkej podlahe. Odraz na nej pripomína bývalé hrdinské skutky, vyblednutú slávu. Preukrutne bolia zádery na rukách pestovaných trýznením. Napäté žily pulzujúce na čelách byrokratických svíň, nepobozkané líca sedmových karát, priúzke hrdlá fliaš plných tej najčírejšej pravdy. Strachom potreté hrianky na tanieri. Horkastá pachuť dlžoby, hrča zaseknutá niekde vo vnútri, ktorú nemožno prehltnúť. Tok vnemov sa rázom spomalí. Nabrúsená čepeľ z najchladnejšej ocele tíško si hovie v najhlbšej rane zmasakrovaného srdca elementárnej žiarlivosti. Brnenia z linolea. Oťažievajú mi viečka. Tristosedemdesiatpäť dní v roku zlátaných dohromady nesprávnym smerom, obrátené naruby. Klamstvom opradené polopravdy. Vlhké vagíny. Pero naplnené zlobou celého sveta počmára všetky stránky čistej duše nenarodeného. Škoda listovať. Názvy kúpeľových kačičiek imaginárnych poplatníkov bezúhonných v akomkoľvek z ohľadov visiace nad dverami domov. Pohľady prebodávajúce moju osobu. Sú plné závisti. Sprepadený to svet hriešnych predstaviteľov jednotvárneho režimu ktorý by mal doviesť každú zo svojich súčastí k jej funkčnej i existenčnej dokonalosti, aj keď len naoko. Primitívne mozaiky vpísané do očí nevinných tiel s prestrašenými dušami. Tá suka od susedov sa hára. Nenazvali jeho matku kurvou. Boli to slzy radosti spaľujúce nepredstaviteľné muky gradujúce do astronomicky nedosiahnuteľných výšok. Peroxidové medovníky. Oranžová šľahačka. Orgastické pocity prenášané vybráciami vzduchu, natlačeným v konzervách s nekonzumným označením. Zotri si slzy z líc. Vonku svitá...
